My photo
Um escritor, um poeta, um aventureiro,

Friday, 2 November 2012

Reflexao ba loron MATEBIAN SIRA NIAN.....


Husi: Padre Venancio Pereira, SJ

Evangelho Sexta Feira dia 2 de Novembro 2012, loron Matebian eh defuntos Sira nian, foti husi João 6:37-40

Reflexȃo

Mate, katak mate. Mate katak ita laiha i’is ona. Mate katak ita ema la dada i’is ona. Mate katak, moris ‘materia no fisica no mundano nian remata, eh hotu, eh to’o duni nia rohan ida”. Ho nun’e situação mate, emosionalmente halo no cria condição sentimental, sentimento nian nebe maka nunggurangga oituan. Mate, halo ita tauk. Mate halo ita triste, mate halo ita tanis. Mate halo ita hakfodak. Mate halo ita mos hatama an ba processo de tempo de ser sempre preparado, alerta. Mate halo ita halerik. Mate halo ita hanoin. Mate halo ita senti mesak. Mate halo ita senti abandonado. Mate halo mos dala ruma ita iha sentimento “nervozo, satiado ho ita nia an rasik, ho ema seluk, no ho Maromak, no ho realidade moris ne’e nian” , tamba dala barak difiçil mai ita, atu simu realidade mate ne’e nian. Mate halo ita senti lakon. Mate halo ita senti lakon ita nia maluk, lakon ita nia an rasik, lakon ita nia historia, no lakon sentimento ruma. Ita hakarak moris naruk. No ita ema hanesan ema “iha ita nia hakarak klean ida, katak diak liu ita mate dala ida deit, no mate hamutuk ho ita nia “amado sira, eh ita nia beloved oan sira”. Atu ita lalika terus. Tamba ita lakohi senti sentimento mesak.

Ita ema dala barak nega tiha eh hakarak “halai ses tiha” husi realidade mate ne’e nian, se ita ema bele, maibe realidade koalia oin-seluk, katak ita sei la bele halai ses husi realidade mate ne’e nian. Ou..ou, mate husi ema sira nebe maka ita hadomi tebes, ou ita nia mate rasik. Buat hirak ne’e hotu, realidade humana, sentimento humano, no sentimento humano ne’e normal, no real duni. Tamba ita hotu sei ema hela. Hanesan ema, ne’e normal duni atu ita iha sentimento nunggurangga ida kona ba realidade ida naran mate ne’e. 

Ohin dia 2 de Novembro loron matebian sira nian, eh loron klamar sira nian. Loron nebe maka hatutan fali moris ita ema nian iha mundo ida ne’e, ho moris rohan laek ita nia matebian sira nian. Ita hotu ohin reflete no medita kona ba realidade mate hanesan misterio ida nebe maka loron ba loron ita ema hasoru. Iha realidade moris ita ema nian ne’e, buat ida naran moris no mate, ita hasoru loro-loron. Loron-loron iha bebe barak moris, eh iha ema barak moris, nune’e mos loro-loron iha mos ema barak mate. Maibe buat essencial nebe maka ita tenki reflete klean liu tan, maka ida ne’e kona ba valores moris nian molok ita mate. 

Moris ne’e atu badak halo nusa fali, atu naruk halo nusa fali, iha nafatin ninia valor profunda ida. Tamba moris ne’e mai husi Maromak, no iha Maromak. Tamba ne’e se se deit, maka estraga moris, katak estraga Maromak rasik. Maromak iha ninia plano especial ida mai ita ida-idak, Maromak hatene “take care” ita ida-idak ho ninia maneira ida unica no especial, ne’e hanesan ema fiar nain ita sei laiha duvida ida kona ba acção no aproximação Maromak nian iha Ninia maneira tau matan no tulun ita ema. Iha ema balu moris eh dada i’is iha minute nia laran deit, iha ema balu, foin deit maka atu hahu moris, mate tiha fali ona, iha ema balu moris to tinan 5, 10. 20, 40, 70, 100, 105, etcetera, etcetera.. maka foin mate. Ne’e realidade humana. 

Maibe moris la tuka deit ba “calculação matematica ho minute, ho horas, ho loron, ho fulan ho tinan, eh seculo”, wainhira ita moris iha mundo ne’e, ita ema hanesan ema, ita tama duni ona ba “ tempo no tinan eternidade nian”. Katak tebes, laiha mate mai ita ema, se wainhira ita moris iha graça, no ita moris ho no iha Maromak. Claro que mate, la lori buat ida “lakon” mai ita ema. Mate lori mai ita, buat no assunto manan nian, katak ita tama duni ba “tempo eterno ne’e”. No tempo eterno ne’e iha duni. Tamba ne’e maka ita celebra loron matebian sira nian, tamba nee’e maka ita comemora “biban klamar sira nian”. Katak, de facto laiha mate permanente, ba ema nebe maka fiar iha Maromak. Mate permanente iha deit, ba ema sira nebe maka nega Maromak, no lakohi duni ho consciençia rasik, no ho decisão rasik, ho liberdade rasik lakohi HILI MAROMAK, entaun nune’e, mate permanente iha duni ba ema ne’e. Maibe, ba ema se-se deit, nebe maka hili Maromak, nebe maka tau fiar iha Maromak, ema nebe deit to iha momento ikus, momento rohan molok nia husik mundo ne’e, se nia sei hakarak reconheçe Maromak nia presença nafatin, então nune’e nia hetan duni graça moris iha tempo eterno ne’e nian, katak nia iha moris eterno iha Maromak nia Gloria. Inferno dala barak ita ema rasik maka cria no ita ema rasik maka hili inferno. Maromak la halo inferno para atu castigo ita. Inferno iha tamba dominio, no tamba ita ema nia hakarak livre. Ita ema rasik, maka dala barak iha moris ne’e hili inferno, liu husi nega Maromak, no lakohi reconheçe Maromak. 

Ita celebra loron matebian sira nian, ita comemora loron klamar sira nian, ne’e katak hatudu momos, ita iha fiar iha tempo eterno, ita iha fiar iha reissureição, ita iha fiar no esperança ba moris foun no moris rohan laek iha Maromak ninia kadunan. Se nune’e duni, ita ema sei iha nafatin capacidade no abilidade atu sobrepassa, atu lao liu, sentimento nunggurangga kona ba assunto mate nian. Katak, mate hanesan deit odamatan foun ida, atu ita ema tama ba Maromak nia Gloria iha tempo eternidade ne’e, eh iha moris eterna nian. 

Ita nia moris iha mundo hanesan husi fase ba fase. 
Primeiro, ita ema mai moris iha “ventre ita nia inan nian”, tuir mai ita mai moris iha “ventre mundo ne’e nian. Wainhira ita mate, ema sei hakoi ita, eh sunu ita, nune’e ita sei ba “moris fali iha ventre rai nian, tamba ita tama ba rai kuak, “unida ho rai ne’e”, ita moris iha rai nia kabun laran. Ita nia isin sei dodok, maibe ita nia klamar sei la mate no sei la dodok. Wainhira moris hias eh reissureição aconteçe, no sei acontece duni, ita hotu sei hetan duni moris foun ida, ne’e katak ita hotu sei hetan fali moris, no ita “moris iha ventre eternidade, ventre gloriosa Maromak nian rasik”. Entaun wainhira ita hare realidade husi processo ita ema nia moris ne’e nian, de facto “laiha mate”, iha deit maka moris, no moris ida be iha ninia abundançia, moris ida be, iha ninia naresin, naresin tebes iha moris rohan laek. Moris rohan laek eh reissureicao ne’e deit duni, maka ita nia fiar no esperança, katak mate sei la halakon buat ida. Mate sei la manan ita ema. Mate ne’e hanesan deit, processo de transformação ida. No ne’e realidade real ida, ikus “remain” nafatin hanesan misterio compreensivel ida, se ita iha oituan fiar atu compreende misterio ne’e. Ita husu grace, atu ita compreende duni, kona ba misterio mate ne’e nian. Ita husu atu ita nia matebian sira hotu, harohan daet nafatin mai ita hotu, atu ita iha força nafatin halao peregrinação iha mundo ne’e ho domin, fiar no esperanca ida, katak loron ida, ita hotu sei sai ida deit, iha tempo eterno no iha “VENTRE ETERNO eh VENTRE GLORIOSO MAROMAK” nian. Santo no santa Sira, no matebian sira hotu harohan nafatin mai ami hotu. 

Seja louvado Nosso Senhor Jesus Cristo, p’ra seja louvada Nossa Mãe Maria Santίssima!

Boa Sexta Feira e Boa Celebração ba loron matebian sira nian! Bom Fim de Semana…
AMDG!

Pe. Venâncio da Costa Pereira SJ
Ateneo de Manila University!

ANUNCIA Um Novo Amanhecer *


O "morto" são aqueles que têm desempenhado e de vida, sua função (functi vita) até o final, incluindo em sua morte, que faz parte da mesma vida. A palavra << morte>> nos faz estremecer, mas somos sustentados pela fé: <>. Cada um de nós está envolvido nesta realidade, uma parte indispensável do tecido da vida, em vez de no sociológica, hoje em dia, é uma espécie de <> sobre o fato da morte, tentando escondê-lo, mas a realidade, até mesmo como notícias todos os dias, tomar a vingança inegável. O Filho de Deus, nosso Senhor Jesus Cristo sofreu a morte, mas superá-lo e ser ressuscitado para viver para sempre: seu epitáfio é único: << não está aqui, mas ressuscitou! >>. tal é o “mistério pascal” , dobradiça da nossa fé. Um dia feliz, cheio de graça-Amen.

* Por: Madre Zelia Soares de Oliveira

Thursday, 1 November 2012

Grupo Asilo Politiku Eskesidu Iha Faze Dezenvolvimentu?


Ohin loron grupo asilo politico ou suaka politik ou iha Indonesia nia dicionariu konhesidu ho naran "lompat pagar", la temi tan ona iha politikus/governantes sira nia ibun. Tamba, depois Timor Leste hetan ukun-an iha tinan 10 nia laran, Estadu Timor seidauk fo'o rekonhesimentu ba kontribuisaun bo'ot nebe grupo asilo politiko halo iha processu ba ukun rasik-an. 

Maibe, se ita hakiduk uitoan ba kotuk, liu-liu hafoin tiha Massacre Santa Cruz, 12/11/1991, bele dehan katak klosan Timoroan barak sakrifika sira nia-an liu hosi dalan asilo politiko hodi bele dada atensaun komunidadi Internasional ba kestaun Timor. Iha tempu neba, klosan sira ne'e husik sira nia eskola, servisu, inan-aman, maun-alin no sira nia rain Timor hodi ba husu asilo politiko iha embaixadas estranjeiras iha Jakarta, Indonesia. Komesa hosi Embaixada EUA, United Kingdom, Australia, Holanda, Vaticano, Espanha no seluk tan. Iha tempu neba, kuandu ita loke radio Nederland, radio Australia, radio BBC, radio RTPi, ou, jornais no tv iha mundu tomak, hotu-hotu koalia konaba assaun klosan Timor nian iha embaixadas estranjeiras iha Jakarta hodi ikus mai aumenta presaun politika hasoru Indonesia.

Maibe, ohin loron, grupo asilo politiku eskesidu iha panorama foun iha Timor. Ohin loron, grupo asilo politiko nein ema ida hakarak atu hatene. Ohin loron, aksaun sira nebe maka grupo asilo politiku halo iha tempu okupasaun Indonesia la importanti ona iha faze Dezenvolvimentu. Tamba, herois foun barak maka mosu, i, herois lolos iha tempu okupasaun indonesia komesa haluha daudaun ona. 

Sera ke grupu asilo politiku haluha ona iha era foun iha Timor Leste? LAE.
Refleksaun simples ba komemora tinan 21 Massakre Santa Cruz.

Celso Oliveira

Tuesday, 30 October 2012

FINADU TUIR FIAR SARANI NIAN*


* Hosi Madre Zelia Soares de Oliveira





TINAN-TINAN, ITA SARANI TOMAK SELEBRA LORON BOT IHA IGREJA UNIVERSAL, HAHU HO LORON BOT, LORON SANTO NIAN, LORON BA DAULUK IHA FULAN NOVEMBRU NIAN, (dia dos santos). HAFOIN TUIR KEDAS MAI, LORON NEBE ITA HANARAN, LORON FINADU, LORON DARUAK IHA FULAN NOVEMBRU, LORON IDA KMANEK TEBES ATU ITA HOTU HANOIN ITA NIA MALUK MATEBIAN SIRA NIA LORON. 

TEBES DUNI, WAINHIRA SIRA SEI MORIS, ITA HOTU KOKO MORIS KSOLOK NO TERUS HAMUTUK HO SIRA, NO WAINHIRA SIRA MATE ONA, SIRA HUSIK HELA MAI ITA LEMBRANSA FURAK ATU ITA HANOIN NAFATIN SIRA NIA MENSAJEN NO HAHALOK MORIS NIAN NEBE HALO ITA BANATI TUIR SIRA NIA AIN-FATIN. 

FINADU KATAK SA LOS ? 

FINADU, LORON FERIADU, LORON MATEBIAN, LORON BOT TEBES, NO IHA RAI IDIDAK, IHA NINIA KULTURA HODI SELEBRA LORON MATEBIAN NE. IHA KONTINENTE LIMA: ASIA-AFRICA-AMERICA-EUROPA-OCEANIA, ITA BELE KONHESE NO HARE OINSA SIRA SELEBRA LORON FINADU, LORON MATEBIAN NE.

HAU HAKARAK KOMPARTE HO ITA BOOT SIRA, SELEBRASAUN TUIR FATIN NEBE HAU HELA NE-IHA PERU-LIMA, PARTE SUR PERU NIAN, NARAN CORIRE-AREQUIPA, DOK UITOAN HUSI KAPITAL. SIRA NIA DEVOSAUN BA MATEBIAN KLEAN TEBES, HUSU MISA BEBEIK BA MATEBIAN SIRA, IHA IGREJA NAKONU HO FAMILIA NEBE HUSU MISA, KANTA SOLEMNE. HAFOIN BA VISITA RATE, NO IHA LORON FINADU NE SEI SELEBRA MISA IHA FATIN NEEN, CEMETERIO NEEN NEBE IHA NE HOT-HOTU TAU NARAN MATEBIAN SIRA NIAN BARAK LOS, NO NAILULIK SEI TEMI NARAN HIRAK NE HOTU. SIRA PREPARA AIFUNAN, HAFUTAR RATE NO BALUN LORI BUKAE HODI KOMPARTE BA MALU IHA RATE. KARIK, BELE DEHAN KATAK HANESAN DEIT, TUIR ITA NIA LISAN TIMOR NIAN-MAIBE HAU ATU DEHAN KATAK IDA NE SINAL DOMIN NIAN BA MATEBIAN SIRA LAOS DEIT, ITA HEIN LORON FINADU, MAIBE IHA LORON NEBE MATEBIAN SIRA NIA LORON MORIS, LORON MATE KA LORON NEBE ITA SENTE KATAK SIRA PRESIZA ITA NIA ORASAUN, ITA KETA HALUHA ATU HUSU MISA BA SIRA, BA VISITA SIRA NIA RATE, LORI AI-FUNAN NO SUNU LILIN BA SIRA. 

MATEBIAN SIRA IHA FATIN DIAK ONA, IHA LALELHAN, SIRA SEI LA HALUHA REZA BA ITA SIRA NEBE SEI LAO RAI NE. ITA REZA BA MALU NO ITA HOTU BUKA HALAO MORIS NE ATU BELE SAI SANTO NO TO DALAN SANTIDADE NIAN.

KUMPRIMENTUS BA ITA BOOT SIRA HOTU
FELIZ DIA DE FINADU

Thursday, 25 October 2012

Segredu Nasaun Publika Livre Iha Website Arkivu no Muzeum Resistensia Timorense

Timor Leste ninia historia no dokumentus funu desde 1975-1999 nebe ohin loron bele hetan livre iha website "Arkivu no Muzeum Resistensia Timorense" (http://amrtimor.org/), tuir lolos tenki taka ona ba publiku tamba tuir hau nia hanoin dokumentus sira ne'e hanesan TESOURO ba rai Timor Leste. Iha parti seluk, hau konsidera dokumentus balun hanesan segredu nasaun nian nebe ema (publiku) labele hetan lai assesu.

Ohin loron, hau hare'e kualker ema (nasionais ou internacionais) bele hetan assesu livre ba dokumentus funu Timor desde 1975-1999 nebe publika iha website: http://amrtimor.org/, nebe tuir lolos labele ona. 

Hau sugere ba Governo Timor Leste, liu hosi Sekretariu Estadu Veteranus, ou, orgaun kompetenti atu toma medida urgente se bele karik taka tiha odamatan website "Arkivu no Muzeum Resistensia Timorense" atu nune ema/publiku (nasionais no internasionais) labele hetan assesu livre ba dokumentus resistensia nebe validu ba rai Timor. Ba ema/publiku nebe maka hakarak hetan assesu ba dokumentus resistensia Timor nian, tuir hau nia hanoin tenki liu hosi processu ou pagamentu.

Fakta hatudu, kuandu ema tama odamatan Muzeum Nasional Resistensia Timorenses nebe situa iha kapital Dili, sira tenki selu i proibido hasai foto iha laran (so ho autorizasaun), maibe, ho fasil ema/publiku (nasionais no internacionais) bele hetan assesu ba dokumentus resistensia nian iha website: http://amrtimor.org/.

Obrigado...

Celso Oliveira

Monday, 22 October 2012

Funu Informasaun (Primeira Parti)

Ohin loron ita moris iha tempu pos-modernu, ne'e duni, "INFORMASAUN" kaer funsaun importanti tebe-tebes iha ita nia moris. Foin daudaun, Diocese Baucau, kria ona pagina iha Internet ho naran "Hau Fiar". Objektivu maka atu haklaken informasaun ba sarani sira, laos deit ba sarani sira iha Diocese Baucau, maibe, ba Timor oan hotu iha mundu. Embora, ema barak kontra ideia ne'e, maibe, pesoalmente hau konkorda i apoio 100 porcento.

Realidadi hatudu katak ho avansa teknolojia, mosu ona funu iha sirkulasaun informasaun. Ema a'at uza informasaun hodi transmiti sira nia hanoin a'at, no, ema diak uza informasaun hodi fo'o hanoin/planu diak. Ne'e duni, agora depende parti ida-ida buka dalan oinsa atu sira nia informasaun bele to'o lalais, seguru, i, ema barak bele hetan assesu.                                                                                                                                                                                                                                    
Hau, iha loron hirak ne'e tu'ur hanoin konaba impaktu saida maka akontese ba ema Timor nia moris konaba nia konsume "informasaun" loro-loron ou oi-oin iha nia moris? 

Ita hotu sei lembra akontesimentu iha fulan hirak liu ba iha kapital Dili, hafoin tiha Konferensia CNRT nebe hetan transmisaun direta hosi TVTL. Objectivu principal hosi transmisaun direta TVTL maka atu transmiti acto demokratiku nebe mosu duranti Konferensia nia laran, maibe, por um momentu deit, adversariu politiku FRETILIN, aproveita deputadu ida ka rua koalia sala iha konferensia laran, transforma transmisaun direta ne'e sai tiha "KAOS" ou "konfrontasaun" nebe lori konsekuensia ba ema ida mate, tuda malun iha estrada laran, kria trauma iha ema nia moris no seluk-seluk tan. Hosi ne'e ita bele hasai konkluzaun katak informasaun dezenpenha funsaun importanti tebe-tebes iha ema (ou instituisaun) ida-ida nia moris. Sei iha tan Kazu barak maka bele sai referensia iha hakerek ne'e. Maibe, hau limita-an. 

Timor Leste foin sai hosi okupasaun Indonesia tinan 13 liu ba (30/8/99). De jure hetan rekonhesimentu internasional iha 20/5/02. Iha tinan 4 nia laran, 2002-2006, ita foin maka atu hari'i ita nia Estadu Demokratiku ida forti, maibe, mosu tiha krisi politika-militar iha 2006, nebe sobu tiha Orgaun Soberania nebe ita hari'i ona. Agora, ita foin buka atu hari'i Estadu Demokratiku nebe diak no forti hodi labele hamosu fila fali falhansu nebe akontese iha pasadu. 

Timor Leste halo parti ona iha mundu, ne'e duni, la taka hipotese atu tama iha funu informasaun. 

Agora, depende iha Timor oan ida-ida konsume informasaun nebe sirkula iha moris loro-loron. Entre informasaun a'at no diak tenki hili maka ida diak. Laos fasil tamba loro-loron informasaun a'at tama barak liu iha ita nia kakutak. 

Boa leitura i semana diak ba imi hotu. 

Celso Oliveira


Monday, 1 October 2012

Diskriminasaun Iha Labarik Sira Nia Moris Iha Timor Leste


Iha Timor Leste to'o ohin loron sei kontinua ezisti discriminasaun hasoru labarik sira. Iha parti ida, mosu insiativa oi-oin hosi Governo hodi luta hasoru discriminasaun sira ne'e. Maibe, esforsu nebe Governu halo seidauk sufisienti. Tamba ne'e maka presija tebes kontribuisaun ou kolaborasaun hosi ema hotu2.

To'o ohin loron, labarik sira (liu2 iha foho) kontinua halao sira ninia moris iha kondisaun kiak, be mos la iha, ahi la iha, mal tratadu, livro no kadernu la iha, forsadamente halao servisu iha uma, etc. Tuir lolos, labarik sira ne'e moris ona iha kondisaun igualdadi no diak nia laran tamba Governu iha orsamentu maka'as ba iha Edukasaun no protesaun ba labarik sira. Maibe, infelizmente labarik sira ne'e sei senti discriminasaun maka'as. 

Iha kapital Dili, ita hare'e differensa bo'ot tamba labarik sira bele ba eskola iha International School, iha merenda, tu'ur iha kadeira no mesa, iha livro, tau sapatu diak, hatais diak, kaer kadernu, iha be mos, kalan hetan naroman tamba ahi lakan, tratamentu saude diak, etc. Maibe, iha foho labarik sira labele senti moris hanesan ho labarik sira iha Kapital Dili. 

Ne'e duni, ho governasaun foun, ejiji tebes maka fo'o atensaun ba labarik sira iha foho liu-liu tenki iha "be-mos no ahi" atu nune labarik sira iha Timor laran tomak labele senti diskriminasaun. 


Celso Oliveira